Zack Holow

Meno: Zack Holow
Miestnosť: Shibusen
Som: Zbraň
Vek: 17
Pohlavie: Muž
Sen: Zabiť každého kto je šťastnejší ako ja, vytvoriť svet plný bolesti a strachu a stať sa v ňom kráľom... bohom.... Byť rovnako dobrý strelec ako Yumi Azuza
Štýl boja: Ďalekonosný
-boj na blízko: takmer nikdy ak nemusím, uživatel môže udrieť pažbov ale to ma celkom dosť bolý

-boj na diaľku: takmer stále

Zbraň:
Mením sa na samopal, podobný americkému Thompson 1920 - "gangsterský guľomet," iba na kruhovom zásobníku je ritina lebky, projektily sú miešance duševnej energie a vlastnej nenávisti.

Vaše schopnosti: Viem poskytnúť hromadnú, i keď nepresnú streľbu, ako zbraň dosť "kopem" ale na to nezmení nič fyzická zdatnosť Zbrojnoša, skôr schopnosť zabrániť my aby ma pri strelbe pohltila zloba. Potom sa dokážem ako druhý stupeň zmeniť na protitankovú pušku a jeden krát vystreliť ako s dela, avšak hrozý že prídem o rozum. Duše príjmam cez zásobník.

Výzor: Modré jeansy, tenisky, nosím čierne tričko bez rukávov (podobné ako tieľko), na ktorom je vyobrazený smailík s prestrelenou hlavou a krížikmy miesto očí. Cez to mám prehodenú rozopnutú červenú kočšelu. Mám náušnicu a dlhé vlasy v cope, nie som ale pekný, lebo chodím zhrbený a mám unudený protivný pohľad vo svojej bledej tváry.
Cigareta v ústach....

Náboženstvo: sám seba považujem za diabla, náboženstva neznášam.

Vlastnosti: Cynický prístup k životu, pesimista ale inak flegmatik, málo čo ma vzruší, nie som žiadny rebel ani frajer ale autority moc nezuznávam, jediné výnimky tvoria Stain ktorého sa bojím ale aj ho obdivujem, a Yumi Azuza, ktorú vydím ako svoj idol a hrdinu, raz by som sa jej chcel vyrovnať, považujem ju za bohiňu streleckých zbraní. Rád si uťahujem z vážnych a smutných vecí, som trochu perverzák tak nenápadne (aspoň dúfam že nenápadne) špehujem pekné ženy, a taktiež som tuhý fajčiar, dimý sa zo mňa ako z fabriky. Rád varím, ale som asi najhorší kuchár na svete,.Vyžívam sa v utrpení cudzích ale občas premíšlam aké by to bolo niekoho chrániť.....

Taktiež jazdím na staručkej polorozpadnutej motorke zo sajdkov, rád odveziem na misiu svojho zbrojnoša, teda samozrejme ak mu/jej nebude vadiť že šoférujem ako blázon.

Životopis postavy: Vyrastal som v kláštore v siroťčinci medzi mierumilovnými mníchmy, raz priniesly do decáku malé dievča ktoré sa nádherne usmievalo, netrvalo dlho a akceptovala ma ako svojho starčieho brata. Chránil som ju, bránil som ju, miloval, bola to jediné čo robilo môj život krásnim. Už vtedy som vedel že sa dokážem zmeniť na zbraň ale nikdy som to nepotreboval. Až do jedného dňa keď na sirotčinec zaútočily zlé duše, mnísi sa odmietly brániť či volať o pomoc, až nakoniec moja sestrička padla za obeť týmto tvorom a ja som nemohol nič robiť pretože som nevedel ako použiť svoju moc. Mnísi ma upokojovali že jej duša je na lepšiom mieste a vraj to je súčasť života, ale ja som ich znenávidel, znenávidel som celý svet a ešte tej noci som odstrelil stenu kláštora. Báli sa ma, a to sa my páčilo. Rozhodol som sa že odídem do Shibusenu aby som sa stal mocným a obávaným lovcom duší, kosov smrti ktorá nebude nikoho potrebovať, iba samého seba, a hlavne, tej noci som prisahal že už nikdy viac nebudem nič milovať aby som o to neprišiel ako o svoju sestričku, iba samého seba a svoju silu!